Odčerpávanie občasnej vody v pivnici

[adakar]

V polozapustenej starej pivnici pri starom RD, zahĺbenej tak do 1,5 m pod úroveň zeme, sa počas jej histórie občas pri väčších dažďoch, či zvýšení podzemnej vody, objavovala voda. Niekedy cez murované steny či spodný betón presiaklo do 1cm, niekedy do 15. Možno by aj viac, ale keďže priesak cez stavebný materiál chvíľu trvá, vždy sa to včas podchytilo, nastúpil starostlivý starý gazda, lopata, vedro -a dookola.

Pokrokovejšia generácia sa rozhodla vysekať dole v rohu do 10 cm betónu dieru asi 50x50cm, vybral sa bordel do hĺbky ďalších asi 30cm, čím vznikla malá šachtička. Na dno sa položila stará plastová debnička, do nej kalové čerpadlo s plavákom, kábel natiahol hore ku dverám ku zásuvke. S úmyslom že ak sa niekedy v šachtičke objaví voda, zastrčí sa čerpadlo do zásuvky, a už to pôjde samo. A ak sa to náhodou včas nezachytí, tak veď nech má voda aj kadiaľ vytiecť.

Lenže keď sa následne objavila v šachtičke voda, čerpalo sa donekonečna -až pokiaľ neklesla podzemná hladina vody na celom okolí.. A tak sa zmenila taktika a sa to potom do zásuvky zapínalo iba ak už hladina klesala (samozrejme z princípu výšky podzemnej hladiny a plne-vodo-priepustnej šachtičky bola zbytočnosť aj to).. Takže obyčajne bola podlaha a všetko položené na nej pod vodou celé dni či týždne, všetko ponasakované, premočené, celé nanič..

Dtto posledná povodeň -naviac: v pivnici mimoriadne až vyše pol metra vody. Zámer aspoň znížiť hladinu kalovkou nevyšiel -nestíhalo, tak to vyčerpali hasiči -aby to obratom šachtičkou natieklo späť.. Predpokladám aj s fekáliami aj ostatným bordelom, čo počas povodne pounikal po okolí..

---
Samotné kalové čerpadlo (obr.) je vecou súvisiacou. Ležalo tam celé roky, raz-dva krát do roka sa zaplo. Posledný rok, dva, práve keď sa potrebovalo, samozrejme nešlo. Ten prvý raz som docestoval, dal dole spodný kryt, pootočil osku -a šlo to až do ďalšej dlhodobej odstávky. Ďalší rok to urobil niekto z rodiny. A to isté aj počas povodne -kedy aj prestalo počas čerpania ísť úplne -nik nevie ako, kedy.

Nech je mu čokoľvek, minimálne je to naspodu u osky asi už zájdené, ja ho opravovať nebudem -možno niekedy... (niekde som tu aj čítal o nezmyselnosti opravy takýchto čerpadiel ak to dole u tesnenia osky začne hrdzavieť..)

---
Dohodli sme kúpiť nové čerpadlo. Tak som zvažoval: mala by to byť kalovka, keďže to vo vykopanej šachtičke možno naťahuje aj všelijaký náhodný bordel. Lenže potom ma napadlo že to je zasa cesta nikam: a napadlo ma šachtičku obetónovať: zamiešať a naliať dole do nej xy cm betónu, urobiť z dosák nejaký šalung ala krabica bez dna, položiť na zavädnutú spodnú betónovú dosku, a pozalievať obvod dookola do výšky tak, až sa to spojí s podlahou pivnice. Vyrobiť tak šachtičku betónovú. A ak by aj nejaký betónový spoj praskol a netesnil, nevadilo by -pritekanie vody by čerpadlo malo hravo zvládnuť..

Otázka, či je to dobré riešenie -či by som si neprivodil ďalší neduh.. A či spodok aj steny hrúbky aspoň tie 4 cm, alebo či dať do spodného betónu aj nejaký kúsok kari rohože, na bokoch zahnutých trocha hore, aby sa to dobre zviazalo s následne zalievanými bokmi. Alebo postačí nejaké králičie či iné pletivo, a poctivo pletivo ťahať až hore ku podlahe.. A vtedy či betón, keďže je už prerušený kari či pletivom, urobiť hrubší ako tie 4cm..

Predpokladám totiž, ak správne, že ak by aj v nejakej katastrofálnej kalamite hladina na okolí stúpla až na úroveň zeme (zbytok by zrejme stiekol miernym spádom dole dedinou), tým že je pivnica zapustená iba 1,5m, hnúť by to ňou nemalo.. Prinajhoršom by sa čiastočne napustila vodou..

Mohlo by to celé byť správne riešenie?

---
Druhou vecou je s tým súvisiace čerpadlo. Kalovka zrejme nevyčerpá šachtičku až "dosucha" -a teda by v šachtičke zostávala vždy nejaká hladina vody (4?cm). S tým spojená, možno, nadbytočná vlhkosť, plesne stien a pod.. Či by nebolo lepšie kúpiť obyčajné čerpadlo -ktoré by tú vodu vysalo viac ako kalové -a proti náhodnej spláchnutej nečistote z podlahy pivnice ho obaliť napríklad okennou sieťkou proti muchám -ako som to urobil u sacieho koša (proti slimači).

Ďalšou vecou u čerpadla je spínanie. Či plavákové, alebo vzhľadom na rozmach toho visiaceho plaváka -a teda vzhľadom na jeho možné zadieranie sa o steny šachtičky alebo prekacovanie čerpadla a teda jeho nespoľahlivosť -radšej nejaké čeradlo s tým skrytým "plavákom" -spínaním -až je to vôbec spoľahlivé spínanie (princíp nepoznám, možno nejaký plavák na vertikálnej osi, ktorý by sa možno mohol časom zadierať) aj do budúcnosti..

Tiež či by nebolo dobré, aby čerpadlo malo aj iné "funkcie" (napr. poistkou proti suchému chodu by mal stačiť samotný plavák ..)..
Ale napríklad taká signalizácia zvuková, že sa niečo deje, by zlá nebola -len zasa jej následné vypnutie by malo byť riešiteľné -aby to tam celé noci nebzučalo..

S akým výkonom čerpadlo kúpiť -ak by sa šachtička obbetónovala, zrejme by nejako supervýkonné byť nemuselo..

Tiež aké čerpadlo kúpiť: či čo najlacnejšie a každých 5 rokov (t.j. "päť použití") ho vyhodiť, alebo kúpiť kvalitnejšie, aby odolávalo tomu spodnému ohrdzaveniu okolo osky -a teda zadretiu -ak bežné čerpadlá také vôbec sú.. Ak sa totiž zistí že v práve potrebnej chvíli netočí, je pre maminu vo vysokom veku, už neskoro..

Kvôli reklamačným patáliám, by som mal asi kúpiť niečo v Hornbachu, alebo Obi, prebieha to tam na rozdiel od privátnejších normálnejšie -alebo aspoň niečo v dosahu predajní v BA -než sa s niekým na diaľku doťahovať (také Wilo CZ poptavky@wilo.com na môj slušný mail s prosbou vo veci domácej vodárne už tri týždne ani neráčil odpovedať..) ..

Môžem poprosiť usmerniť, či niečo konkrétne poradiť?

edit, upresnenie Wilo CZ

[jirkati]

Asi tě zklamu, ale žádné ze tvých navrhovaných řešení nemá budoucnost. Měl jsem totiž před mnoha léty úplně stejný problém. Starý barák, postavený 1920, 30 m od potoka. Ze sklepa byla do potoka vedena odpadová roura. Podzemní voda byla ale tak vysoko, že stála ve sklepě skoro pořád, protože roura do potoka po těch desítkách roků už nebyla úplně OK. Udělal jsem ve sklepě šachtičku, do ní postavil tzv. čerpadlo na tyči a vedle něj plovák a spínač. Fungovalo to zcela automaticky skoro dva roky. Pak přišla velká voda, v potoce stoupla o dva metry, ve sklepě o metr. Kupodivu čerpadlo i pod vodou přežilo, jenže jelo skoro týden v kuse, než mě napadlo mimo sklep odpojit kabel. Čerpaná voda se totiž sice venkovním žlábkem odváděla do potoka, a přítok spodem ji plně stíhal nahradit.
Podzemní voda je na čerpání dost těžko předvídatelná. Pokud máš aspoň nějakou možnost, snaž se udělat někde po spádu buď trativod, nebo vyústění pod úrovní tvé podlahy ve sklepě. Je to sice asi nejdražší řešení, ale "je nafutrt".

[adakar]

No možnosť prirodzeného odvedenia vody z úrovne nižšej než je výška okolitej hladiny podzemnej vody predsa neexistuje.. To by tým smerom predsa odkráčala tá zvýšená hladina -teda by sa ani nezvýšila..

Nemyslím si že by priesak vody cez spodný betón či murované steny čerpadlo nemalo hravo vyčerpať.. Že bežný priesak môže byť väčší, než výkon čerpadla v litroch (ak dobre počítam, priesak by musel byť objemnejší, ako odchod z čerpadla, hranične 10,5kl:3600s=2,9l/sek..).. Asi záleží aj na kvalite konkrétneho stavebného materiálu, podlahovej ploche, ale predsa.. Asi máš skúsenosť, ale či v tom nebolo aj niečo iné..

Ak pripustím, že by tak v nejakom ojedinelom mimoriadnom prípade aj mohlo byť, tie bežné zvýšenia hladín bežnými vrtochmi počasia (bežnú úroveň spodnej vody teraz od pc tipujem na trebárs 1m pod podlahou pivnice, ak nie viac -dľa studne 10m vedľa) by to poriešiť malo..

[_luky_]

Asi nechceš slyšet, ale řešení jsou v zásadě dvě:
1) vykopat odvodnění tak, aby šlo ten sklep odvodnit samospádem. Záleží na terénu, jestli ten výkop bude 5 metrů nebo 200m. Je to neprůstřelné řešení (jezdím na jednu hájovnu, kde to takto funguje asi 200let. Podle sklonu terénu hádám, že to vede někam tak 300m.)

2) udělat "podium" = zvýšenou podlahu těsně nad úrovní maximální hladiny. Takto to mají moji rodiče. Sice tam mají tu obligátní "šachtičku", ale čerpat to je nesmysl. Takže brambory mají asi 50cm nad podlahou a funguje to takto asi 20. rok.

[adakar]

Ku odvodneniu som písal vyššie, veď predsa odvodňovanie v do určitej výšky zatopenej oblasti neexistuje.. Má to zmysel iba pri pritekajúcej vode -dažďoch..

Samozrejme všetko v pivnici je uložené vyvýšene -akurát terajšia povodeň bola ešte vyššia -mimoriadne..

Ide o krátky a občasný stav -ktorý je vhodné odčerpávať -čo sa riešilo úspešne 200 rokov ručne, potom 20 rokov technicky nevhodne..

Prosím rád by som teda riešil zadanie vlákna..

[_luky_]

[jirkati]

Adakar - ty vlastně vůbec nechceš slyšet o jiné variantě, než kterou jsi popsal v prvním příspěvku.
Ale ještě jedna rada: existuje chemický systém utěsnění prosakujících stěn i podlah. Modifikovaný se používá i na zamezení vzlínající vlhkosti u podmáčených staveb.

[Devo70]

Namiesto kalového čerpadla je lepšie použiť drenážne. To dokáže vyčerpať takmer všetku vodu. Nenechávať zaplavené dlhšiu dobu. Čerpadlo treba po akcii prepláchnuť čistou vodou, vysušiť a odložiť na suché miesto. Nenechávať čerpadlo pracovať bez dozoru. Ak kúpiť nové, tak z nerezovou oskou.

[adakar]

Pokiaľ sa odvádza voda ktorá je cca 2m pod povrchom (ak 1,9 tak by bola 10 cm nad úrovňou podlahy a to už by sa malo uvažovať o priesaku dovnútra, ak neuvažovať tak prekážka/stena dobre izoluje a nie je potrebné pre túto výšku hladiny znižovať ju jej odvádzaním) nad(!) úroveň hladiny 120 cm pod povrchom ("pod" sa odvádzať nedá), tak keďže to do kopca nepotečie, musí ísť pri 20m vzdialenosti o primerane väčší sklon terénu -a teda zrejme o odvádzanie podzemnej vody plynúcej, nie vodnej hladiny -tá by zrejme odišla sama -ak teda funguje aj odvádzanie.. Pokiaľ samozrejme nestojí medzi hájovňou a odvodnou šachtou ílová stena, že.. A tak úvahy a doťahovania donekonečna.. Niekedy stačí drobnosť, či spomínaná ílová stena, a funguje to všetko inak -preto som sa vrátil k zadaniu témy: mám v úmysle v núdzi odčerpávať, zaujímajú ma nejasnosti uvedené v zadaní.

Samozrejme dobrý nápad je na nezaplatenie, rád prijmem -načo však hneď narážky a výčitky na rôzne spôsoby -ak zvážim niečo pre mňa nevhodné.. Nik nevie, ako a kadiaľ sa mihne, vyjmúc potopu, občasne voda okolo mojej pivnice, skúmať to je v mojom prípade nad normál -neriešil to zrejme preto 200 rokov ani dedo -len viem že lepil diery a zbytočne -vždy prišlo na to lopatovanie..

Takže asi to drenážne, zasieťkovať ho, a asi radšej s nižšou spotrebou, čím sa dostávam k jednoduchším: teda asi bez kvalitne prevedenej a utesnenej osky -a bez nejakej tej doplnkovej vlastnosti -naviac ak je potrebné sa oň starať a udržiavať ho v suchu: tak asi kúpiť najlacnejšie ktoré nájdem z trocha slušnejšej "značky" -mať ho stále v pohotovostnej polohe -a raz za čas ho vyhodiť... A tým tiež ak signalizáciu, zostáva tú mimo čerpadla samostatnú..

Tak ak sa nájde ešte niečo k veci..

[sqad]

Ja by som spravil to, že šachtičku vybetónujem vodotesným betónom (ten musí mať aj nejakú hrúbku - napr. 15cm, teda ak treba, zväčšiť šachtu).
Zbytok pivnice injektážou spravil čo najviac vodotesnú, ako sa dá.
Do šachty by som dal čerpadlo trvale v pohotovosti cez spínač, ktoré povolí zapnutie čerpadla napr. na 1h počas 24 hodín ak sa samo chce zapnúť.

To je max. čo by som pre to spravil. Ak nie, ani by som sa do toho nepúšťal a rovno na to ,,hodiť fekál". Spraviť šachtu a nevybetónovať ju bola však chyba.

[BOBOBO]

To má můj dvorní automechanik . Měl plovákové , odešlo , tak koupil s bezkontaktem . Má ve výstupní trubce gumovou klapičku a sání odspodu . Takže tam v šachtičce po čase doběhu zbývají 2-3cm vody . Má i zpožděné odepnutí , takže odčerpá i pomalu - z malé výše -placata - dotékající vody . 4cm betonu bez armování musí na šachtičku stačit . Na výkon nekoukej . Jen aby ti přetlačilo výšku čerpání , pokud to máš do 2 metrů neřeš to . Ber to tak , že čerpadla u vás do 60€ nejsou pro trvalé zaplavení . No a ta blokace by byla provedena plovákem (koupíš s kabelem 3-5-10 a více metrů , aby jsi to pospojil nhoře , kabel přibiješ klincom na stěnu a když stoupne voda nad tebou určenou mez , přestane čerpat .

[Celeron]

Já mám stejnej problém, při větších deštích mi spodní voda vleze do sklepa. Navíc mám ve sklepě studnu s rantlem 20 cm nad podlahou, pokud studna přeteče přes rantl, tak je čerpání naprosto zbytečný, musí se počkat až přestane přetejkat.
Šachtu jsem si nechal svařit z plastových desek u bazénáře, má na sobě zvenčí rantl, kterej je zabetonovanej do podlahy. Musí to tak být, jinak by Archimédes vytlačil plastovou šachtu nahoru nad podlahu.
V šachtě je natrvalo čerpadlo Gardena, na boku má "stavoznak" na kterým se dá nastavit horní a dolní mez zapínátí, tedy i hystereze. Plovákový kvůli rozmachu plováku na kabelu jsem ihned zavrhl.
No a na přívodu čerpadla mám ještě plovákovej ventil, kterej hlídá jestli voda ze studny nepřetejká, pak Gardena nemá napájení. U stropu sklepa je vačkovej mikrospínač a z něj visí na nerez lanku zašpuntovaná prázdná flaška od rumu. Když voda stoupne, tak se flaška odlehčí a mikrospínač rozepne.
Zatím to bylo v akci jednou a makalo dle představ.

[adakar]

Ďakujem chlapi. Takže:

Steny úplne zbaviť vlhkosti nechcem -tým by som sa zbavil klasickej klímy pivnice. Treba len zabojovať s občasnou vodou.

Tú dieru do zeme je potrebné zaplátať -ak nie je iný argument -viac pre to robiť kapacitu nemám -a asi ani netreba -v histórii pivnice obyčajná betónová podlaha vyhovela -tých pár dní priesaku v roku by to čerpanie malo vyriešiť.. Potom sa uvidí -aj čo prípadná záplava, ak by sa ešte niekedy objavila..

Takže mi to zatiaľ vychádza na:

Šachtu cca 50x50 primerane prehĺbiť: čiže naskúšať zapínaciu výšku plaváka tak, aby sa všetko prednostne odohrávalo v šachte -a pokiaľ možno sa nevytvoril stĺpec na podlahe pivnice,

s tým, že plavák ku čerpadlu upevniť tak, aby os výkyvu bola nižšie -avšak ešte sa neporušil jeho spoľahlivý vypínací sklon. A tým posunúť nižšie hysterézny rozsah čerpadla -šachtička môže byť plytšia (nejsť zbytočným prehlbovaním v ústrety atakujúcej spodnej vode).

Zlepšovák? Vedľa čerpadla do dna šachty pri betónovaní vtlačiť vedrom trebárs 5cm zahĺbenie. Vo vedre vo výške tých 5cm diera -a dá sa komfortne vytiahnuť zbytková voda.. Asi mi to aj dosť pomôže,

predpokladám totiž, keďže u mňa výtoková hadica viac stúpa ako klesá, že okrem nedočerpania určitého minima hladiny v šachte, sa po vypnutí čerpadla celý objem z výtokovej hadice (1" x 7m = 3,5 litra) spláchne späť do šachty, zrejme aj s tou v čerpadle. Paradoxne, ak je v šachte nad minimom vody menej ako je tento súčet objemov, tak táto odčerpaná voda hadicu smerom von ani neopustí -a po vypnutí sa všetko vráti späť.. Ak uvažujem správne, viem si tam predstaviť spätnú klapku. Lenže: s rizikom, že časť nevrátenej vody vonku v hadici môže v zime zamrznúť.. Ak to je takto, dúfam že v ponorných čerpadlách nejaké tie spätné klapky nebývajú..

Nakoniec ma napadlo čerpadlo zadovážiť výkonnejšie -pre prípad potreby úplného vyčerpania vody z vyše 5m studne -ktorá napríklad aj teraz čaká na prečistenie po záplavách..

Pozrel som po tej Gardene -snáď je spoľahlivejšia. Vyšla mi Gardena 9000. Super spotreba, možno by s výtlakom 6m aj stačila, ale vidí sa mi lepšia Gardena 11000 s výtlakom až 7m -nech je výtok z tej studne aj trocha poznať -a možno lepšie aj pre prípad náhlej väčšej vody v pivnici..
Ale hlavne: u tejto 11000 naviac uvádzajú:
"Vlastná ochranná technológia, ako je keramická hriadeľ s trojitým tesnením, dodáva čerpadlu maximálnu životnosť a účinne chráni motor pred únikom vody."
čo u tej 9000 uvedené nie je..

Obe odsajú až do 2 mm, v šachte tak ponechajú zbytkových cca 0,5 litra.

Je tá keramická hriadeľ s trojitým tesnením u tej 11000 argument? a je to dobrý výber

[BOBOBO]

Škoda , že nečteš , píšeme ti tady , že již běžně koupíš čerpadlo s elektronickým spínáním .
Potom ti píšu , že klapičky mohou být , je zašroubovaná mezi závitem tělesa a koncovky na hadici .
Čerpadla nejsou na trvalé zaplavení , takže šachtu bez toho důlku , aby ti ta vrácená voda nezaplavovala prostor motoru , zůstala v rovině tělesa .
Ten plovák pro zaplavení stojí pár éček a můžeš ho tam dát hned .
Vyber čerpadlo se spodním sáním .
K těm objemům . I to s menším výkonem má dávat 2l/s , to je potok .

[adakar]

Bobobo čítam a ďakujem.. Ale snažím sa brať do úvahy všetko -čo brať viem.. Elektronika zbytočne navyšuje cenu -na tú chvíľu než to odspodu zhrdzavie (bude slúžiť ono mne, nie naopak, čiže bude v jame non-stop).. S elektronikou idem ja do neznáma (rozsah nastavení, spoľahlivosť), plavák mi je jednoznačnosť a jednoduchosť -a hlavne: ak sa čerpadlo pokazí (iste počas zaplavenia), musí to byť v mžiku nahraditeľné čímkoľvek bežným -čiže aj vybetónovaná šachta musí byť dostatočne dimenzovaná -pre plavákové rozsahy..

Šlo mi o info, či spätná klapka a pod. nebýva súčasťou čerpadla -fixne v jeho črevách. Pre mňa nevýhoda: špunt vody ktorý by nestiekol späť by zostatý v hadici vonku podliehal mrazom.. Ale píšeš o vrátenej vode -tak asi v črevách nebýva..

Ten důlek bude -vedľa- čerpadla. Čerpadlo ponechá v šachte hladinu 2mm, k tomu stečie trebárs 5l čo je u 50x50cm šachty sumar 2cm zbytkovej vody v ktorej stojí čerpadlo. V důlku vedľa čerpadla, vytlačenom od kýbla, bude +5cm vody naviac. Po akcii vložím ten kýbel (s dierou vo výške 5cm) do důlka, tým vytlačím všetku vodu z důlka do zbytku šachty. Tá mi stečie tou dierou (dierkami) urobenou v jeho výške 5cm (čo je dno šachty) do kýbla. Vylejem, zopakujem dva krát, a šachta je punktum suchá, žiadne handry, v důlku zostane 1mm vody -takto ma to napadlo vtedy popri písaní -preto som napísal môj "vynález"

Čerpadlo tým zostane v suchu, ale pivnica je predsa len vyššia vlhkosť, obschnutie okolia osky chvíľu potrvá. Takže znovu prosba na tých, čo čerpadlá vidia aj zvnútra: Je tá keramická hriadeľ s trojitým tesnením u tej Gardena 11000 argument Keďže ja som ponorku nikdy nerozoberal, nemám páru ako to vnútri vyzerá...

U výkonu počítam s tým, že pri vyčerpávaní kopanej 5m studne a "tiažovom odpore" 5m stĺpca v hadici to na jej konci až taký frmol nebude, ako je na štítku čerpadla.. Preto som myslel že to s výtlakom 7m bude pre riadne chcanie na konci istejšie..

===
Nie som si istý, či v mojom prípade mám chcieť blokáciu čerpania.
1. Polo/pivnica je zahĺbená iba 1,5 (1,2?) metra (zbytok proti vysychaniu klímy pivnice je umelé navýšenie zeme po obvode). "Povrchová" povodeň z pohľadu reliéfu okolia by hroziť nemala (dúfam že sa nerúham), tá podzemná povodeň/voda, ak by aj bola na maxime, by pivnicou pri tak malom zahĺbení hnúť nemala: je toho materiálu ešte nad zemou dosť (v podstate je to zahrabaný ca 4x7m domček so sedlovou strechou)..
2. Z pohľadu zbytočnosti vyčerpávania pri max. spodnej vode (týždňovej záplave) to vidím u mňa tak, že priesak do vnútra pivnice by mal byť pomalší, ako je kapacita čerpadla. Ak sa mýlim a by nestíhalo, určite aspoň riadne spomalí to "napúšťanie" -veď ono aj to nasiakavanie zeme v okolí, a teda zvyšovanie osmotického tlaku na pivnicu, chvíľu trvá -a má čas zasiahnuť obsluha -a to buď ponechaním, vzdialeným vypnutím, alebo ďalším čerpadlom -vždy podľa momentálnej situácie..
3. Možno ale nevidím iný dôvod na ponechanie trvalého zaplavenia?
4. Ak nie, tak preto aj čerpadlo radšej s nižším príkonom -a nejakých krízových 10kW denne za týždeň domácnosť nezrujnuje -hore komínmi, do nádrží áut, cigariet či piva, chodia cifry iné..
===

Viem si u mňa skôr predstaviť doplniť k čerpadlu:
(zap/vyp rieši plavák = teda čerpadlo sa preťažiť nemá ako -iba učerpaním k smrti -na to tam je)
1. Signalizácia zopnutia čerpadla svetelná, zvonku dverí, zopnutý stav svetla zostáva, že sa v šachtičke vôbec niečo deje/dialo. Zbytok rieši obsluha -ak treba napr. pozametá k šachte vodu..
2. Signalizácia zvuková, zvonku dverí, že voda pretiekla na podlahu = čerpadlo nestíha. Zbytok rieši obsluha.